Výkriky bez ozveny - naše reakcie

Dramatické dielo Výkriky bez ozveny je naozaj skvelo premyslené, vystihuje charakter postáv a zároveň vzbudzuje emócie. Dej je napínavý, až búrlivý a vzbudzuje zvláštne pocity.  Scény sú dobre usporiadané, vytvárajú zaujímavý dej a keď sa pridá k tomu aj hudba, naozaj vyvolávajú napätie. Postavy diela sa správajú skutočne umelecky, navzájom sa dopĺňajú a svojim správaním akoby naozaj vytvárali výkriky, ktoré sa zdajú byť bez ozveny. Názov diela charakterizujú tiež aj pocity a strach, ktoré sú v diele prítomný a stupňujú sa.  Zároveň láska a priateľstvo prítomné v diele vyrovnávajú napätie a búrlivosť. Páči sa mi ako sa zobrazuje aj morálka ľudstva, kladné a záporné vlastnosti postáv a tiež aj názory postáv  na spoločenské situácie. Dej je sprevádzaný tancom a spevom, ktoré oživujú celé dielo a vytvárajú nezabudnuteľný zážitok.

Monika Kudlová

Dielo Výkriky bez ozveny, ktoré napísal Milo Urban, sme mali možnosť vidieť v podaní inscenácie pod vedením režiséra Mareka Ťapáka. Dielo nám ponúka pohľad na život dedinských ľudí minulého storočia. Zachytáva intrigy, osudy mladých, ukazuje nám spoločnosť takú aká bývala, spolu s morálkou a konzervatívnym postojom vtedajších ľudí.

Hra aj samotné dielo sú vlastne súbory poviedok, ktoré nám ponúkajú pohľady na život rozdielnych postáv. Na jeden strane je tu kontroverzný farár Potocký, u ktorého slúžia manželia Metesovci. Hlavná problematika diela sa týka aj ich dcéry Kristky, ktorú nútia do sobáša s Paľom (farárovým synovcom). Kristka je ale zaľúbená do Adama Zárubu. Adamov otec má spory s Tropekom, Zuzkiným otcom. Adam a Zuzka sa po Kristkiných zásnubách stanú milencami ale Adam sa nakoniec o Zuzku a jej nenarodené dieťa odmietne postarať. Tých sa vraciame späť k farárovi, ktorý nebude chcieť dať Zuzke posledné pomazanie potom, čo sa pokúsi potratiť a následkom toho umiera. V neposlednom rade je tu ešte Štefan, sirota, ktorý sa po smrti matky potuluje po dedine sám. Ako môžeme vidieť v tomto krátkom zhrnutí, osudy postáv sú navzájom prepojené.

Podľa môjho názoru, bolo dielo spracované perfektne. Síce som nečítala originál od spisovateľa, ale dovolím si tvrdiť, že herecké výkony boli bezchybné. Každý z hercov zo seba dostal maximum, aby nám, divákom priniesli pôžitok zo slovenskej literatúry. Čo sa týka scény, nemám čo dodať. Fotografie a hudba v pozadí, navnadili atmosféru, akoby sa divadlo naozaj odohrávalo na dedine. A myslím, že pridanie folklórnej hudby a tanca, bolo skutočne kreatívne oživením, vzhľadom na to, že dielo má tragický nádych.

Som si istá, že spracovanie zanechalo dojem v každom divákovi, ktorý mal tú česť sedieť v hľadisku. Ukázalo nám problematiky vtedajšej spoločnosti, ale tie isté problémy trápia aj súčasnosť. Predpojatosť, chamtivosť a peniaze- s tým všetkých sa stretávame, ako aj my študenti, tak aj staršia generácia. Tým chcem povedať, že aj keď je dej zasadený do minulosti, je v ňom určitý vplyv na prítomnosť.

Ale musím podotknúť, že záporným faktom pre mňa, bol záver diela. Skončilo to moc rýchlo, akoby mávnutím čarovného prútika sa všetko vyriešilo. Trochu ma sklamalo aj to, že ďalšie osudy postáv zostali skryté. Po vystúpení som si kládla otázky typu “Čo sa ďalej stane s Adamom?”, “Naozaj sa Paľo zmenil a budú s Kristkou šťastný?” alebo “Poučil sa farár zo svojich chýb?”. Koniec bol príliš tajomný a zamotaný, ale mohla som to očakávať. Celé dielo malo tajomný nádych a to bolo na tom všetko to prekrásne. Ako aj iní slovenskí autori, tak isto aj Milo Urban zakončil svoje dielo nečakaným koncom. A hercom sa to podarilo zachytiť.

Zachytili tú krásu slovenskej literatúry.

Monika Zelinová

Výkriky bez ozveny - ako sme to vnímali?

Výkriky bez ozveny

Inscenácia literárneho diela Mila Urbana Výkriky bez ozveny bola pre mňa zaujímavá. Scéna, herci a aj hudba spolu dokonale ladili. Vďaka projekcii som sa dokázala presunúť do doby, v akej sa dej odohrával. Najviac ma zaujalo a oslovilo to, akým spôsobom boli stvárnené vnútorné pocity a duševný stav niektorých osôb ako napr. farára Potockého, mladej ženy Zuzy Tropekovej. Aj vďaka dynamickému stvárneniu deja ma prestavenie nenudilo. Hereckého výkony z môjho amatérskeho pohľadu boli skvelé a myslím si, že každý jeden herec sa so svojou postavou vžil. Či už to boli hlavné, alebo vedľajšie postavy. Celkovo mám z predstavenia pozitívny pocit a dúfam, že sa ešte niekedy vrátime z nášho gymnázia do martinského divadla.
Ivana Vavreková

Divadelná hra Výkriky bez ozveny, ktorú réžiroval Marek Ťapák, je skvelou inscenáciou našich kultových hercov. Zuzana Rohoňová (Zuzka), Tomáš Grega (Adam), Nadežda Vladařová, Marek Geišberg sa neuveriteľne vžili do postáv tvoriacich dva mladé páry z dedinského prostredia minulého storočia. Tragické osudy postáv, najmä smrť Zuzky a jej dieťaťa pôsobili na mňa realisticky. Herci bravúrne zvládli tancovať a prezentovať svoje herecké úlohy. Tancom dokázali znázorniť túžbu mladých ľudí uvoľniť sa a ujsť od osobných problémov. Javisko bolo upravené a znázorňovalo pôdu, o ktorú sa dve rodiny hádali a divák si tak dokázal predstaviť situáciu lepšie. Divadelná hra na mňa pôsobila príjemne a celkovo sa mi páčila a vďaka skvelým hereckým výkonom som zadívala a započúvala do hry tak, že som nespustila oči počas celého predstavenia.
Oľga Brenkusová

Po zhliadnutí diela Výkriky bez ozveny od Mila Urbana v Martinskom divadle som mala zmiešané pocity. Aj keď je toto dielo napísané v minulom storočí, takže sa môže zdať, že je neaktuálne, zaujalo ma, čo som nečakala. V mysli mi utkvela scéna, keď sirôtka Štefan šiel ku krížu, pretože čakal, že mu Pán Boh pomôže ako mu to hovorili všetci z dediny. Keďže mu Boh neodpovedal, začal hádzať do kríža kamene. Keď to videli dedinčania, zbili Štefana a stal sa z neho mrzák. Táto scéna ma upútala aj kvôli pozoruhodnému prevedeniu herca, ale aj kvôli aktuálnosti tejto situácie.
Osviežujúco tiež pôsobila živá folklórna hudba, ktorá originálne dopĺňala dianie na scéne.
Napriek tomu, že inscenácia diela bola zaujímavá, pre nás divákov - študentov bolo predstavenie bez prestávky pomerne dlhé a miestami nezáživné.
Janka Bugajová

Výkriky bez ozveny bola veľmi pekne spracovaná inscenácia. Kedze to bolo v dedinskom prostredí bolo prijemne vidiet ľudových tanečníkov a aj hudobníkov. Na dedine nesmie chýbať vela hádok, intríg, nezhôd a este oveľa viac co toto dielo ponuka. Taktiež som sa nasmiala na postave Štefana, ktorý svojim správaním rozveselil azda každého. Každá postava tam vytvárala dobry dojem a bola nevyhnutnou súčasťou. Aj vdaka nim som sa lepsie preniesla do deja, ktorý bol veľmi napätý. Miestami som mala až zimomriavky a bola som plna údivu z toho ako niekto moze vytvoriť vo mne úžasný divadelný zážitok, ktorý si uchovám aj naďalej. Obdivujem a dakujem všetkým hercom za podané výkony, určite to nebude moja posledná návšteva divadelného predstavenia v Martine.
Eugénia Stasová

Divadelná hra, Výkriky bez ozveny, nám ponúka reálny pohľad na slovenskú dedinu 20. storočia. Komorné divadlo Martin nám v tejto hre odhaľuje kresťanskú „morálku“ obyvateľov dediny, typické dedinské hádky o kúsok poľa, dedinské práce, dedinské zábavy, jednoducho, pohľad na klasickú dedinu 20. storočia. Hra nie je vôbec ochudobnená o skvelé herecké výkony. Herci sa skvele vžili s postavami, ktoré hrali. Mne osobne sa veľmi páčila postava malého Števka, ktorý nezapadal medzi ostatných dedinčanov, ale jeho postava mi dlho ostane v pamäti aj vďaka tomu, s akou ľahkosťou a hravosťou to zahral. Hre vôbec nechýbala dramatickosť, ktorá pútala divákovo oko počas celého predstavenia. Z mnohých dramatických scén spomeniem aspoň farárovu kázeň, v ktorej vyčítal činy dedinčanov alebo Zuzkin pôrod. Celé predstavenie bolo obohatené o folklórnu tanečnú a hudobnú vsuvku, o ktorú sa postarali výborní tanečníci, muzikanti a speváci. Očarilo ma aj to, ako skvele zobrazili slovenskú dedinu, vzťahy v nej, jej zvyky a tradície, ale aj dedinské zábavy, ktoré neboli vždy len o tancovaní a spievaní. Celkovo predstavenie hodnotím kladne a myslím, že nielen vďaka úžasným výkonom hercov sa divák úplne ponoril do deja ako by bol skutočný. 

Mária Rejdugová 

Koncom septembra som mal možnosť so spolužiakmi ísť opäť do divadla a podarilo sa mi navštíviť Slovenské komorné divadlo v Martine na predstavenie Výkriky bez ozveny, podľa predlohy slovenského spisovateľa, rodáka z Oravy Mila Urbana. Toto predstavenie bolo veľmi zaujímavé, pútavé a pre mňa veľmi dynamicky spracované. Ani som sa nenazdal a zrazu tu bol koniec. Malo  teda podľa mňa naozaj rýchly spád, dej a zaujali ma výborní herci. V buletine som si prečítal, že režisérom je Marek Ťapák, ktorého som ja dovtedy poznal skôr ako filmového herca. Možno práve jeho skúsenosť s filmom spôsobila vo mne zážitok, že i tak dávno napísané dielo, hoci slávneho spisovateľa ožilo a mne sa zdalo, že stvárňuje udalosti, ktoré akoby sa stali len nedávno.       

Igor Tomáš

Prispeli na dobrú vec

Nestáva sa veľmi často /žiaľ/, aby som sa tešil z rozhodnutí študentov a bol na to istým spôsobom hrdý. ALE stáva sa to /našťastie/, a stalo sa tak aj v septembri 2015. Potešili ma naši študenti, ktorí sa zúčastnili Kurzu na ochranu života a zdravia.

Jednou z aktivít bola aj celodenná turistická vychádzka do Kvačianskej a Prosieckej doliny. Okrem nádhernej prírody a krásnych výhľadov sme mali možnosť si pozrieť aj zrekonštruované dobové stavby v Kvačianskej doline na mieste zvanom Oblazy. Nachádzajú sa tu vďaka dobrovoľníkom a pamiatkárom zrekonštruované stavby z 19. storočia - mlyn i malá píla. Mali sme tak príležitosť naučiť sa niečo z histórie tohto miesta i regiónu Oravy a Liptova.

Mlyny v minulosti postupne chradli, až sa stali skoro úplnými zrúcaninami. Od roku 1980 však pamiatkári a dobrovoľníci začali tieto skvosty vidieckej architektúry zachraňovať a dnes sú úž úplne zrekonštruované, dokonca prednedávnom bol uvedený do prevádzky horný mlyn. Návštevníci si tak môžu na vlastné oči pozrieť technológiu mletia múky starodávnym spôsobom.  Obidva objekty - horný aj dolný mlyn - sú otvorené a môžete si ich prezrieť aj zvnútra.

Neskôr sme sa zastavili pri peknej, nad roklinou vybudovanej vyhliadke, z ktorej si mnohí z nás urobili skvelé fotky Kvačianskej doliny a okolitých hôr.

Čo ma vlastne potešilo a prečo o tom píšem?

Po skončení kurzu sme mali účastníkom vrátiť peniaze, ktoré ostali po zaplatení faktúr na dopravu počas kurzu. Na návrh vyučujúcich telesnej výchovy sa takmer všetci študenti rozhodli dobrovolne venovať zostávajúce peniaze občianskemu združeniu Oblazy, ktoré sa venuje rekonštrukcii a budovaniu objektov v kvačianskej doline. Neurobili tak úplne všetci, ale to je v poriadku. O svojich peniazoch má právo rozhodnúť každý sám za seba. 

Chcem sa aj touto cestou poďakovať študentom 3.A, 3.B a 4.D triedy, ktorí prispeli a ukázali, že vedia zaujať občiansky postoj a svojím naozaj malým dielom pomôcť dobrej veci. Máte náš rešpekt! 

Na záver prikladám útržky z  e-mailovej komunikácie s pánom Janom Chlebíkom, predsedom Občianskeho združenia Oblazy:

"Ešte raz, ďakujem veľmi pekne v mene celého združenia za prístup, ktorý sa len tak nevidí. Naozaj ma to veľmi milo prekvapilo.Všetko dobre do Trstenej želám, pozdravujem študentov a teším sa niekedy na stretnutie s nimi / s Vami."

"Dobrý deň prajem trošku oneskorene a opäť pekne ďakujem za tento milý dar. Môžete  sa spoľahnúť, ze bude efektívne vynaložený pri financovani aktualnej vyhliadky na Kobylinách, ktorej stavba sa už pomaly ale isto rozbieha."

 

Pozdravujem ako Vás, tak i  študentov a všetko dobré želám.

Jan Chlebik, predseda OZ Oblazy

 

Paula Tuková - Martinské potulky

Tak dlho sme na to čakali a konečne to prišlo. Tak predsa sme sa dočkali a navštívili toľko krát ospevovanú a očakávanú Maticu slovenskú. Inštitúciu, ktorú by mal poznať snáď každý hrdí Slovák. Už v autobuse vládla príjemná atmosféra, všetci sme cestovali s veľkými očakávaniami čím nás prekvapí táto stará i keď veľmi pekne zrekonštruovaná budova. Naše očakávania neboli sklamané keďže pani sprievodkyňa nám vyrozprávala takmer celú jej históriu. Bolo to v celku zaujímavé ale ako sa hovorí nič netreba preháňať a po hodine a pol sme smerovali na Národný cintorín kde sme ako malé deti hľadali známe osobnosti Slovenska. Bolo ich tam v skutku požehnane. Iste, mnohí si poviete, že to musela byť nuda ale nám to prišlo ako veľké dobrodružstvo. Po hodine ustavičného behania sme konečne zamierili na miesto kde sa všetci tešili najviac a to na nákupy...Vyčerpaní ale s úsmevom a plnými taškami sme nasadli do autobusu a ukončili naše martinské dobrodružstvo na ktoré iste budeme dlho spomínať.

Dominika Garajová - Exkurzia Martin -

V štvrtok 28.5.2015 som sa  s mojimi spolužiakmi a študentmi tretích ročníkov zúčastnili výletu do Martina.  Na programe sme mali navštíviť Maticu slovenskú a Národný cintorín. Výlet bol financovaný projektom a tak cestovné, desiatu a vstupenky sme mali hradené.

Ráno sme odchádzali o ôsmej, čo znamenalo, že si môžeme trochu dlhšie pospať. Autobus nás zobral v Nižnej a my sme sa stali súčasťou dobrej nálady. Cesta mi ubehla veľmi rýchlo, keďže som bola obklopená fantastickými ľuďmi. Niektorí spolužiaci sa celú cestu tešili na „Balkove bagety“  a po príchode do Martina sa ich sen stal skutočnosťou, pretože konečne  si ich mohli vychutnať.  Prešli sme sa Martinským námestím a dostali sme sa k Matici slovenskej.  Pred vstupom si každý musel zobrať pestrofarebné návleky, ktoré samozrejme neboli určené na šmýkanie, a tiež sme si museli odložiť veci. Najskôr sme išli do miestnosti, v ktorej sa odovzdávajú literárne ceny. Pripomenuli sme si základné informácie, a potom sme si šli pozrieť  Maticu.  Miestnosti boli usporiadané  podľa literárneho vývinu. V každej miestnosti sa nachádzali knihy, ktoré nám priblížili jednotlivé obdobia. Z výkladu sme si obohatili svoje vedomosti. Neskôr nás čakala naša druhá zastávka- Narodný cintorín.    Tu sme dostali papiere s rôznymi zadaniami, ktoré sme mali vyplniť. Riešením zadaní sme si rozšírili svoje vedomosti o Národnej kultúrnej pamiatke.  A ako to už býva zvykom navštívili sme obchodné centrum, kde väčšina z nás si osladila deň.  Cestu späť sme si krátili spievaním ľudových pesničiek.

Na záver by som sa chcela poďakovať pani profesorkám, ktoré mali pevné nervy pri nás a tiež projektu, ktorý nám umožnil takýto pekný poznávací výlet.

Ako môžem prispievať?

Ak máte chuť, záujem a ambíciu stať sa aktívnym účastníkom nášho školského blogu, ponúkame Vám dve základné možnosti, ako svoje prípspevky a názory na blog umiestniť.

1. Staňte sa registrovaným autorom. Požiadajte správcu blogu o pridelenie statusu autora blogu, čo Vám umožní priamo pridávať svoje príspevky a rovnako tak písať komentáre k iným uverejneným príspevkom ostatných autorov. Registrácia Vám bude urobená na základe Vašej požiadavky a overení Vašej totožnosti tak, aby sme zabránili prispievať anonymným autorom.
2. Druhá možnosť - napíšte svoj príspevok a pošlite ho niekomu zo správcov či autorov blogu, ktorý ho môže uverejniť. Príspevok bude uverejnený tak, ako ho napíšete, a bude uverejnený s Vaším autorstvom. Zodpovednosť za obsah uverejneného príspevku nesie jeho autor, nie zverejňovateľ. Táto možnosť Vám však nedáva príležitosť písať komentáre k už existujúcim a uverejneným príspevkom. 

Správcovia blogu nechcú a nebudú robiť obsahovú ani jazykovú cenzúru Vašich príspevkov. Za obsah i formu a úpravu  každého príspevku nesie zodpovednosť jeho autor. 

Správcovia blogu si však vyhradzujú právo neuverejniť, ale aj zmazať príspevky a komentáre, ktoré nebudú mať jasného konkrétneho autora, a tiež príspevky, ktoré budú neslušné, vulgárne a nepravdivé či klamlivé.

Cieľom tohto blogu je vytvoriť priestor pre kultivovanú diskusiu o všetkom, čo sa týka života na našom gymnáziu. K takejto diskusii pozývame všetkých, ktorí majú čo povedať.

Vitajte!

Vitajte na blogu o živote na  Gymnáziu Martina Hattalu v Trstenej.

Myšlienka vytvorenia takéhoto blogu pretrvávala už dlhšiu dobu. Teraz sa v rámci realizácie projektu "Moderné vzdelávacie centrá" financovaného z Európskeho sociálneho fondu vytvoril priestor pre realizáciu tejto aktivity.

Cieľom je poskytnúť priestor pre otvorenú, neanonymnú a kultúrnu diskusiu o všetkom, čo sa na gymnáziu deje. Nebránime sa kritickým ani pochvalným názorom. Môžete sa vyjadrovať prostredníctvom vlastných príspevkov, ale tiež prostredníctvom komentárov príspevkov iných autorov.

Podmienkou pre uverejňovanie Vašich príspevkov je Vaša registrácia na našom blogu. Chceme zabrániť anonymnému uverejňovaniu názorov. Naopak, chceme Vás všetkých vyzvať a motivovať k tomu, aby ste sa za svoje názory nebáli postaviť a podpísať. Kritizovať, očierňovať a urážať na anonymných fórach dokáže každý. Náš blog má ambíciu vyprovokovať kultúrnu, otvorenú a v prípade potreby aj kritickú diskusiu, kde budú účastníci vystupovať pod svojím menom, prípadne "nickom", ale budú správcom blogu známy.

Vyzývame všetkých - študentov - hlavne z vyšších ročníkov, učiteľov a zamestnancov školy, rodičov, absolventov, ale aj verejnosť. Všetci, ktorí máte záujem o publikovanie na školskom blogu - požiadajte o členstvo na blogu a staňte sa účastníkmi pripravovanej diskusie.